S anorexiou sa nedá bojovať

Anorexia zo mňa urobila trosku...“, priznáva najchudšia žena na svete, Valeria Levitin. O tom, ako médiá ovplyvňujú myslenie a správanie mladých ľudí, ale aj o dôsledkoch anorexie a jej rizikách pre dievčatá, chlapcov, ale i tehotné ženy nám prezradí psychologička Veronika Kuricová. 

Má anorexia na Slovensku zvyšujúcu sa tendenciu v porovnaní s minulosťou?

V kruhoch odborníkov si myslíme, že áno a hlavne sa znižuje vek kedy vypukne. Kedysi to bolo v 16-17 rokoch, teraz majú anorexiu aj 9-10 roční pacienti.

Čím si myslíte že je to spôsobené? 

Určite je to dobou a tým, čo propagujú médiá: štíhle hlavné hrdinky v seriáloch, zosmiešňovanie tučnejších ľudí, čo môžeme vidieť aj v seriáloch, diéty a diétne alebo „zdravé stravovanie“, ktoré propagujú rádia  a televízie. Pomaly v každom časopise nájdete tiež protichodné články  typu „ako byť so sebou spokojná“ a o tri strany ďalej „štíhla do plaviek“. Taktiež sú to modelingové súťaže, kde sa znižuje vek účastníčok a 20 ročné dievča  chce mať potom postavu ako 14 ročná modelka, čo je  fyziologicky nemožné. Negatívne k tomu prispieva aj šikana vo forme posmievania sa silnejším deťom a anorektické figuríny vo výkladoch obchodov.

Celkovo je teraz veľmi v popredí telo a výzor, kde ide jednoduchá rovnica: To ako vyzeráš = to aký si, chudosť = úspešnosť a atraktivita. A zároveň je badateľná, paradoxne, nesprávna životospráva teenagerov, a nadváha, či nedostatok športu.

Môžu anorexiou trpieť aj chlapci? 

Áno, môžu aj chlapci, je to oveľa nižšie percento, ale stáva sa to.

Ako sa dá s anorexiou bojovať, keď si pacienti nechcú pripustiť, že sú chorí? 

S anorexiou sa nedá bojovať, pokiaľ si pacient nepripustí, že je chorý. A ani vtedy sa proti nej nedá ľahko bojovať. Je to choroba mysle a to musia decká pochopiť.

Ako sa to prejavuje?

Vyzerá to, že anorektické myšlienky ich ovládajú, ale musia zistiť, že oni ovládajú myslenie. Je to choroba, ktorá sa lieči mnohokrát dlhšie, než je jej celkový priebeh. Ale nikdy sa nedá vyliečiť, pokiaľ ten človek nechce.

Anorexiou postihuj najmä mladé dievčatá, chlapcov v puberte. Máte aj prípady anorexiu u dospelých žien a mužov, ktorí majú napríklad 30- 40 rokov?

Mám prípady aj dospelých žien, s mužmi som sa nestretla. Ale u týchto žien bol začiatok poruchy datovaný na pubertu alebo skorú dospelosť do 20 rokov.

Čo je v takomto veku spúšťačom ochorenia? 

Spúšťačom môže byť nevinná poznámka, ako napríklad „už nejedz, už je ťa dosť“ ale nebýva to príčinou. Príčina je oveľa hlbšia a nikdy to nie je len túžba byť štíhla. Dôvodov je veľa a variuje to od dieťaťa k dieťaťu- nedostatok sebaúcty, sebaocenenia, mnohokrát nespracované traumy, nedostatok lásky v detstve, príliš prísna, ale aj príliš voľná výchova, nedostatok podpory od rovesníkov, zážitky šikany, vysoká sebakritickosť, nedostatočný kontakt so svojou emocionalitou, so svojou telesnosťou, strach z dospievania, zo sexuality a mnohé ďalšie.

Neexistuje jediná príčina, nikdy! A ani sa nedá povedať, že rodičia môžu svoje dieťa pred anorexiou uchrániť. Žiaľ sila okolia býva veľakrát väčšia než láska a podpora rodičov.

Sú pacienti ochotní liečiť sa? 

Ochotní  liečiť sa sú len veľmi zriedka. Aj keď vyjadria, že sa chcú vyliečiť, anorexia je akoby ich druhá osobnosť a čím viac sa chcú z toho dostať, tým viac v mysli dorážajú  výčitky. Moja skúsenosť je, že 99% dievčat s poruchou príjmu potravy sa nechcela vyliečiť a nechcela priberať a vzdať sa chudnutia či reštrikcie jedla. Je to veľmi zákerná a tvrdošijná choroba. Začiatky zmien prichádzajú niekedy až po roku intenzívnej psychoterapie. 

Môže mať aj tehotná žena anorexiu? Aké riziká tu hrozia? 

Žiaľ aj tehotná žena môže mať anorexiu. Väčšinou má anorexiu už predtým a nedokáže ju zvládnuť počas tehotenstva, kedy sú zmeny na tele veľmi viditeľné. Sú to extrémne prípady, našťastie býva tehotenstvo alebo túžba po dieťati skôr motiváciou ku liečbe a k vyliečeniu, ale určite sa vyskytnú. Ja som sa s tým v praxi nestretla ale predpokladám, že je to vtedy hlavne o hospitalizácii a udržaní plodu. Pre plod sú to určite riziká, nielen fyziologické, kedy ide o nízku pôrodnú váhu, prípadne zdravotné komplikácie, ale aj kvôli tomu, že v tele ženy, ktorá je dlhodobo v strese, čo anorektické telo vždy je, sa uvoľňuje nebezpečný hormón kortizon a ten môže spôsobovať zmeny na mozgu novorodenca, ktorý môže mať neskôr v živote problémy v psychickom aj fyzickom zdraví.  

Všimnú si rodičia pacientov včas tento problém u svojich detí a sú naklonení ho riešiť? 

Rodičia si zmeny všimnú mnohokrát, keď už je anorexia prepuknutá, lebo k úbytku hmotnosti dochádza pozvoľna a potom prudko. Deti zatajujú, vymýšľajú si, skrývajú sa za diétnym stravovaním. Veľa rodičov si myslí, že to zvládnu doma, veď stačí ak dieťa začne jesť. Žiaľ anorexia už nedovoľuje jesť, a ani piť primerane, lebo je to hlavne o poruchovom myslení. Pridružuje sa depresia, sociálna izolovanosť, porucha učenia, deti sú uzavreté, môže dôjsť k seba poškodzovaniu. Pokiaľ veľa cvičia, bývajú nervózne, ak sa im v tom zabráni.

Myslím, že ak poviem, že všetky deti s poruchou príjmu potravy bývajú hospitalizované nedobrovoľne, nebudem ďaleko od pravdy. Ak je anorexia veľmi rozvinutá, pričom jej stačí pár mesiacov a nepodarí sa ju zvládnuť ambulantne, musí dôjsť k hospitalizácií. Tá pomáha k stabilizácii dieťaťa, dieťa sa stretne s inými prípadmi, uvedomí si vážnosť svojej situácie, podchytí sa lekársky, mnohokrát býva opakovane hospitalizované.

Ako to vnímajú samotné deti?

Deti si neuvedomujú, že týmto ochorením, ktoré prepuká a trvá v období, ktoré je dôležité práve pre vývin významných telesných funkcií akými sú menštruácia, budúca plodnosť a správne fungovanie hormónov.  Môžu si privodiť vážne poškodenia, ktoré sa v budúcnosti nebudú dať napraviť. Je nimi neplodnosť, poškodenie činnosti štítnej žľazy, nedostatočná zrelosť reprodukčného systému, reuma, odvápnenie kostí a mnohé ďalšie.  

Čo by ste odporučili rodičom?

Dôležité je, aby rodičia nepodceňovali vážnosť tohto ochorenie, ktoré čím dlhšie trvá, tým horšie sa z neho dostáva. Dieťa nikdy nie je vyliečené len tým, že začne jesť a priberať na váhe! To je len klamná ilúzia. Dieťa je vyliečené až vtedy, keď dozreje, a to psychicky, emočne a potom aj fyzicky. A toto je dlhodobý proces, kde pravidelná psychoterapia, dobrý vzťah medzi dieťaťom a terapeutom, spolupráca s rodičmi môžu spoločne urobiť veľký kus práce.  

autor: Lucia Kučerková, www.kamzakrasou.sk

 KZK logo

 

Reklama

Video