Budúcnosť je neistá a každým jedným dňom a krokom ju chtiac či nechtiac ovplyvňujeme. Vytvárame si tie najlepšie alebo najhoršie podmienky pre život.
„Budúcnosť je miesto kam sa uberáme stráviť svoj život. Každodenné výkony sú tehly, z ktorých ho budujeme.“
(Zig Ziglar)
Aký je teda sci-fi pohľad na ďalšie dve desaťročia vývoja potravín? Od robotických farmárov až po misky s potlačou 3D ovocia alebo zeleniny, ktoré pomôžu na úrovni štátu kontrolovať náš denný príjem kalórií.
Toto je možno rok 2039. Ľudia v ňom už dávno zabudli, čo znamená „aróma“ výrobkov. Žijú v spoločnosti, kde sa ovocie pestované pomocou genetiky používa na jedlo, víno je syntetické a aby sme si uvarili omeletu, nepotrebujeme čerstvé vajcia priamo z chovu. Pre mäso na grile nezabíjame zvieratá a ryby pripravované na večeru, nebudú plávať v mori.
Budeme hľadať riešenie v technologickom pokroku?
Asi pred desiatimi rokmi boli v poľnohospodárstve predpovedané problémy ako globálne otepľovanie, pri ktorom nárast teploty spôsobí choroby, ktoré vážne zasiahnu tradičné zdroje potravín. Tradičné zdroje potravín, ktoré sme doteraz bežne pestovali a konzumovali.
Poučenie zo súčasnej situácie vyústilo do pestovania mäsa v laboratóriách a zavádzania robotiky na farmách. Ale technologický pokrok, ktorý pomohol pri riešení problému, vytvoril desivé scenáre budúcnosti tiež.
Čo by sa teda mohlo stať v roku 2039?
Roboti by úplne nahradili tradičných poľnohospodárov v práci, ale len veľmi málo z nich by sa dokázalo prispôsobiť novému typu poľnohospodárstva.
Už dnes sa veľké množstvo rôznych druhov rastlín pestuje v kontajneroch, využívajúc pritom účinné hydroponické rastliny a najnovšie technológie.
Okrem toho sa polia ponechané na kultiváciu zmenili na oblasti s metódami regeneratívneho poľnohospodárstva, ktoré pozostávajú z niekoľkých etáp a môžu pomôcť bojovať proti klimatickým zmenám blokovaním uhlíka v zemi.
V roku 2039 sa začne éra ultra zosobnenia, kde ľudia nemajú žiadne súkromie. Všetky potraviny budú vyrobené v súlade so špeciálnym plánom a prakticky neexistuje žiadna sloboda výberu. Niečo podobné by sme mohli pozorovať už napríklad v Číne.
Systém bude monitorovať všetko, čo skonzumujeme
Dôraz na zmenu klímy a bezpečnosť potravín prinúti vytvoriť potravinovú políciu aj EÚ. Za všetkým bude technológia, ktorá vám umožní v reálnom čase zistiť, aká veľká uhlíková stopa zostáva každému občanovi. Špeciálny systém bude monitorovať všetko, čo budeme jesť a riadiť našu úroveň potravinového odpadu.
Rovnaké aplikované technológie dokážu analyzovať všetko od sendviča až po fakt, do akej miery vaše auto znečistilo životné prostredie, na ktorom idete do práce. A keď sa niekto pokúsi kúpiť si niečo v automate pomocou svojho odtlačku prsta, automat mu nemusí predať požadovaný produkt, buď preto, že prekročí vopred stanovenú hladinu uhlíka, alebo preto, že osoba už potrebné kalórie počas konkrétneho dňa dostala.
Uvedený algoritmus bude počítať úroveň spotreby a odpadu každej rodiny (ako aj dnes) na základe nákupov v supermarketoch, počtu ľudí v rodine a ich zvykov. Ak sa však zistí vysoká úroveň odpadu, znamená to vysoké pokuty.
Vyrieši sa tým problém s obezitou a mnohými zdravotnými problémami, pretože vláda vás prinúti, aby ste každého pol roka prehltli nanorobota, ktorý vyhodnotí zdravotné a enviromentálne riziká konzumovanej potravy. Vďaka týmto implantátom môžu špecialisti monitorovať takmer všetky procesy v tele akejkoľvek osoby v reálnom čase.
Naše kuchyne sa úplne zmenia
Budeme mať bioreaktory, ako aj celú sériu inteligentných kulinárskych zariadení, ktoré jedlo nielen spracovávajú, ale ho dokážu aj uvariť bez našej osobnej účasti. Mestské záhrady už neexistujú, existujú však robotické skleníky, ktoré pestujú ovocie a zeleninu vysokou rýchlosťou, čo môže byť až 500-krát rýchlejšie, ako ich pestovali tradiční poľnohospodári na svojich pozemkoch.
Práškové syntetizátory potravín vám vytvoria desiatu s 10 alebo 20 rôznymi príchuťami. Umelá inteligencia pevne vstúpi do našich životov a usadí sa v našich kuchyniach. Táto inteligencia pozná všetky naše kulinárske preferencie veľmi dobre, môže dokonca predvídať naše nálady a dať kuchárskym zariadeniam v kuchyni pokyn, aby uvarili najvhodnejšie jedlo.
Komfort v kombinácii s umelou inteligenciou zachráni náš život pred akýmikoľvek problémami spojenými s jedlom. V dôsledku toho si ale úplne zničíme možnosť potešenia zo skutočného jedla a nikdy si nebudeme lízať pery pri pohľade na lahodný dezert alebo obľúbený steak v reštaurácii.
Chceme ale skutočne o tieto a podobné pôžitky prísť?
„My to vidíme asi takto: je to, akoby sme všetci sedeli v jednom kanoe a putovali časom. Ak niekto zapáli svoju časť kanoe a iný doň začne nalievať vodu, dotkne sa to nás všetkých. A naša planéta je presne ako toto veľké kanoe plávajúce časom.“
(Ailton Krenak)
